Na snímke predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) počas pietneho aktu kladenia vencov počas celoštátnych osláv 78. výročia Slovenského národného povstania (SNP) v areáli Múzea SNP v Banskej Bystrici

Slovenské národné povstanie aj po 78 rokoch ešte raz svojmu národu pomohlo: jeho oslavy boli pre vládnu juntu skúškou pravdy. Kvislingovia, kompradori pôsobiaci na Slovensku v tejto skúške neobstáli. Na oslavu výročia ľudového, zdôrazňujem, ľudového povstania proti vtedajšej dominantnej (tiež západnej) veľmoci a proti vtedajšej (tiež prozápadnej) vláde, táto dnešná, tiež bábková, zakázala vstup verejnosti.

Dôvod: natoľko trápna výhovorka, že ju ani nie je možné vnímať inak ako arogantný výsmech. Ale napokon, čo iné ako aroganciu by sme čakali od tohto konkrétneho ministra obrany? Vraj vstup verejnosti nebol umožnený z bezpečnostných dôvodov, lebo Ukrajina, a lebo Múzeum SNP už patrí pod ministerstvo obrany. Popoludní, keď Čaputová a ďalší predstavitelia junty areál opustili, už tam verejnosť prísť mohla, už sa bezpečnostné riziká pominuli… takže naozaj nie je ťažké nájsť odpoveď na otázku kto a pre koho mal byť tým „bezpečnostným rizikom“.

Ich súkromná alibistická akcia pod ochranou policajtov, ostreľovačov a kilometrov bariér sa tak stala historickou hanbou, ako máločo iné vypovedajúcou o tom, čo sú oni zač.

Ako bezočivú provokáciu nie je možné vnímať ani ďalší „nenápadný“ signál slovenskej verejnosti: že na oslavy pozvali nemeckého veľvyslanca, a zamedzili tam vstup ruskému a bieloruskému. „To je taká primitívna urážka, akoby sme chceli prekrútiť dejiny,“ pobúrene to komentuje analytik Eduard Chmelár. Môžeme iba súhlasiť, lenže prečo použil slovo „akoby“? To sa tu totiž už nejaký čas aktívne deje.

Ukroatlantickí propagandisti naprieč celou Európou, ktorí používajú banderovské heslá a bagatelizujú zločiny banderovcov. boli už neraz pristihnutí pri snahe prekrútiť históriu z čias II. svetovej vojny. Tí naši sa popritom snažia upraviť význam a odkaz SNP tak, aby to zodpovedalo ich rusofóbnej demagógii.

A tiež potlačiť význam SNP ako udalosti, ktorá je jedným z najväčších momentov slovenského národa v jeho moderných dejinách. Krokov týmto smerom už bolo urobených viacero. Tak napríklad bratislavský primátor Matúš Vallo bez súhlasu ľudí z protifašistického odboja pred časom „odrezal“ časť Námestia SNP. Po voľbách 2022 sa stalo to, čo neveriacky sledovalo celé Slovensko: účastníkom a potomkom účastníkov slovenského 2. odboja bola odobratá ich „svätyňa“, banskobystrické Múzeum SNP, ktorá bola nezmyselne pričlenená pod Ministerstvo obrany. Vynechanie predstaviteľov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov z tohtoročných osláv už iba dokresľuje postoj vládnej junty k tejto historickej udalosti.

Na tej oficiálnej slávnosti sme si mohli vypočuť more fráz, ale rečníci akosi pozabudli spomenúť, že dnes v Európe viaceré štáty oceňovaním pohrobkov nemeckých nacistov a ich prisluhovačov fakticky opustili tábor víťazov a vrátili sa do tábora porazených. Zrejme len náhodou zabudli spomenúť, že fašizmus ožíva nielen v pobaltských štátoch, ale najmä na Ukrajine, ktorej divízia Halič spolu s nemeckým Wehrmachtom potláčala SNP, a ktorej „vlasteneckí bojovníci“ známi pod menom banderovci u nás vyčíňali ešte tri roky po vojne.

Na smolu prekrúcačov dejín, príliš veľa vecí sa ešte nedá preonačiť, ešte si príliš veľa ľudí všeličo pamätá. Ešte veľa rokov potrebujú na to, aby prekrútenie histórie dokončili tak, aby dosiahli žiaduci výsledok: že v druhej svetovej vojne vlastne bojoval dobrý Západ proti zlým Rusom a SNP bolo protiruské povstanie…

Lenže pravda je taká, že to bol Sovietsky zväz, kto vtedy z východnej Európy vyhnal agresívnu západnú veľmoc, ktorá chcela rozbiť a ovládnuť slovanský svet. A bol to Sovietsky zväz, kto pomáhal ľudovému povstaniu slovenského národa proti tejto západnej veľmoci a jej prisluhovačom.

Po takmer 80 rokoch sa situácia v mnohých ohľadoch opakuje. Aj dnes ovládajú Slovensko prisluhovači krvavej západnej veľmoci, aj dnes tu máme jej vojská. Rozdiel je možno v tom, že naši dnešní kolaboranti sa už boja aj pustiť ľud na oslavy SNP, aby nepočuli nepríjemnú pravdu o tom, čo si o nich občania myslia. A ešte sa čudujú, že ich aj s ich „liberalizmom“ čoraz viac ľudí označuje za fašistov. Márne sa však ohradzujú bariérami, márne majú kordóny policajtov a ostreľovačov s puškami – SNP Slovákom a Slovensku nemôžu naozaj ukradnúť.

Slovenské národné povstanie totiž nepatrí a nikdy nebude patriť im. Je to hviezdna chvíľa Slovenska a slovenského národa. Kiež by sme takých SNP mali viac!